https://www.byvanieanehnutelnosti.sk/
https://www.byvanieanehnutelnosti.sk/

PETER ČERNO: "KVALITU PROJEKTU NAJLEPŠIE OHODNOTÍ ČAS."

Slovenský architekt pôsobiaci v Mníchove má vo svojom portfóliu významné projekty na slovenskej aj zahraničnej pôde. Predstavujeme vám zakladateľa ateliéru Cerno+Architekten a jeho príbeh.

Architektúru ste študovali na slovenských vysokých školách a tiež v Nemecku. čo vás podnietilo k jej štúdiu?
Predtým, ako som začal študovať, bola zrušená FAPS – Fakulta architektúry a pozemného staviteľstva. Vtedajší systém nepotreboval architektúru, lebo sa koncentroval na panelovú výstavbu, typové konštrukcie a typové opakovateľné projekty. Nato potreboval „univerzálneho“ stavebného inžiniera. Vznikla Stavebná fakulta, kde bolo možné študovať architektúru iba posledné tri roky na tzv. oddelení architektúry. To však nebolo dostatočné na štúdium takej komplexnej profesie. Systém nepotreboval individuálne riešenia stavby. Pre mňa to bolo málo. Rozhodol som sa ďalej študovať architektúru na Vysokej škole výtvarných umení, kde systém výučby dával možnosti na individuálne riešenia budov, a ponúkal aj štúdium interiérov. Bolo to unikátne v tom období, keďže interiér sa zariaďoval iba zopár kusmi nábytku, ktoré boli na trhu. Išlo o obdobie politického uvoľňovania vyúsťujúce do obdobia „Pražskej jari“. Vlastnou iniciatívou som dostal štipendium na HfBK – v Západnom Berlíne na jeden rok. Mal som šťastie študovať u posledného žjúceho profesora Bauhausu pána Wilsa Eberta. Sprostredkoval mi krátkodobé praxe v známych kanceláriách Müller&Heinrichs a u svetoznámeho architekta Hansa Scharouna. Tam sa mi otvorili oči a pochopil som, čo architektúra znamená pre ľudí a prostredie. 

Ako vyzerali vaše kariérne začiatky na Slovensku? 
Vo väčšine projektových ústavov sa robili typové opakovateľné projekty, čo neprinášalo pre mladého architekta žiaden rozvoj. Bolo tu iba niekoľko možností, na ktorých sa vypracovávali aj individuálne riešenia stavieb a vývojové štúdie – to bolo pre mňa zaujímavé. Okrem toho existovala možnosť pre umelcov a architektov spracovávať návrhy interiérov cez „Dielo –SFVU“, čo som veľmi často absolvoval a tiež to prinieslo profesionálne úspechy.

 

Istý čas ste pôsobili v Kuvajte a neskôr ste odišli do Nemecka. čo bolo príčinou vášho odchodu zo Slovenska?
Odpoveď na vašu otázku by bola veľmi komplexná a osobná. Malo to však dočinenia so spoločenským systémom a jeho dosahom na obyvateľov krajiny, v ktorej sme žili.
 
Nakoniec ste sa usadili v Mníchove. Symbolizoval pre vás mníchov nový začiatok?
Bolo pre vás náročné presadiť sa, alebo práve naopak? Ako ste spomínali, pôsobil som v Kuvajte, kde som sa dostal k projektom so zaujímavými témami a v úplne inom prostredí ako dovtedy. To ma posunulo v mojom odbornom aj spoločenskom vývoji ďalej. Skúsenosti z rokovaní s klientmi, obhajovania riešení konceptov stavieb boli nenahraditeľné. Príchod do Nemecka – Mníchova znamenal úplnú zmenu v živote celej rodiny. Pracovne som ihneď dostal niekoľko ponúk, keď som prezentoval svoje referencie. Presadiť sa pracovne znamenalo byť prinajmenej taký zdatný ako domáci kolegovia, byť kreatívny, presný a spoľahlivý. Nešiel som najprv cestou vlastnej kancelárie, pretože som nemal kontakty na investorov. Najskôr som mal za úlohu spracovať súťažný návrh na riešenie TV scény a interiérového zariadenia štúdia pre veľmi významnú spoločenskú cenu Bambi. Urobil som dva návrhy, pričom stačil iba jeden, a vyhrali sme. To bola irma, kde sa spracovávali hlavne projekty interiéru. Potom som dostal ponuku na miesto hlavného architekta vo irme, v ktorej sa robili projekty stavieb, o ktorých som dovtedy iba sníval, 4-hviezdičkové hotely Adlon Berlin, Taschenbergpalais Dresden a Heiligen Damm, výšková budova DB Frankfurt-Eschborn, rumunské veľvyslanectvo v Berlíne, turistické centrum v Dubaji. V tejto irme som získal veľké množstvo investorských kontaktov a súčasne som začal samostatne podnikať. Vlastnú architektonickú kanceláriu Cerno+Architekten som otvoril v roku 2000.
 
Po čase ste projektovali aj stavby na Slovensku. pociťujete istú spätosť so Slovenskom napriek tomu, že už mnoho rokov žijete v Nemecku? Uvažovali ste niekedy nad návratom na Slovensko? 
Samozrejme, že väzbu na Slovensko stále mám, veď väčšinu môjho života som prežil tu. Po zmene politického systému v Československu som sa mohol slobodne vracať na Slovensko. Bol som oslovený jedným investorom na základe mojich referencií na vypracovanie kompletného projektu rekonštrukcie liečebného domu Solisko na Štrbskom Plese na 4-hviezdičkový hotel. Bol to prvý 4-hviezdičkový hotel medzinárodnej kategórie na Slovensku v prostredí, ktoré som navštevoval už od študentských čias veľmi často.
 
Stojíte za mnohými známymi projektmi a realizáciami. Na ktoré ste najviac hrdý? 
Architekt navrhuje a pracuje pre ľudí v prostredí, v ktorom sa stavba realizuje alebo rekonštruuje. Dôležité je, keď stavba okoloidúcich ľudí osloví, alebo bývajúci a pracujúci sa v nej cítia príjemne. Odborná verejnosť sa k nim vyjadruje, a keď ich ocení, je to uznanie za odvedenú prácu architekta, ktoré poteší.
 
Váš podpis nesie tiež grand Hotel Kempinski High Tatras na Štrbskom plese. čo pre vás tento projekt znamená?
To, že si nás investor vybral na základe medzinárodného prieskumu, bolo uznaním našej práce. Projekt na takom mieste je ojedinelý na Slovensku, nehovoriac, že je v chránenom prírodnom území najvyššieho stupňa a je to chránená kultúrna pamiatka – myslím, že netreba ďalej deinovať. Zásluhou investora sa zachránila stavba, ktorá bola v katastrofálnom stave. Nami vypracovaný návrh si vyžadoval od všetkých zúčastnených mnohokrát viac ako 100 % nasadenie, niekedy i presviedčanie. Výsledok však prišiel. Tento projekt prispieva k propagácii Slovenska vo svete. Mnohí turisti prichádzajú do hotela so zvedavosťou a odchádzajú spokojní s jeho službami, architektonickým riešením a dizajnom. O tom sme sa mohli presvedčiť aj na našej výstave v Architekturgalerie v Mníchove, kde sa o projekt návštevníci mimoriadne zaujímali. Vedenie galérie žiadalo, aby sme tento projekt vystavili.
 
Ako vnímate súčasnú situáciu na Slovensku v oblasti architektúry a stavebníctva?
Myslím si, i keď nechcem generalizovať, že práca architekta by si zasluhovala väčší rešpekt u verejnosti a u investorov náležité honorovanie. Veď kvalita projektu je závislá od času na jeho spracovanie a dozorovanie jeho realizácie. Kvalitu projektu najlepšie prehodnotí čas.
 
AUTOR: BK
FOTO: cerno+ArchiTekTen, AndreJ Levický
 

 





"Zmeny v tradičnej architektúre sú povolené len ak ide o zlepšenie. V opačnom prípade treba zachovať tradíciu. Popravde, aj to čo je stovky rokov staré má silnejšie puto než lož, ktorá kráča po našom boku."
Adolf Loos
Architekt

Informácie