CEZAAR 2014 už pozná víťazov

10. 10. 2014 / Autor: AM, MD

Trinásty ročník Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR vyvrcholil v stredu (8.októbra) večer v bratislavskej Starej tržnici slávnostným odovzdaním sošiek víťazom za prítomnosti hostí z odbornej, verejnej a spoločenskej sféry. Ceny sa už tradične odovzdávali v šiestich kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér a Exteriér.

O víťazoch rozhodovala medzinárodná odborná porota v zložení Marlies Breuss (architektka, Rakúsko), Maxime Enrico (architekt, Francúzsko), Martin Jančok (architekt, Slovenská republika), Osamu Okamura (architekt, Česká republika), Ivan Ostrochovský (producent, režisér, Slovenská republika), Yan Roche (architekt, Francúzsko), Peter Vitko (architekt, Slovenská republika).

Ocenenie z dielne akademického sochára Jána Hoffstädtera si tento rok prevzali architekti za nasledujúce diela:

V ľudovej architektúre sú zakódované vekom overené princípy, ktoré sú stále aktuálne, špeciálne v kontexte potreby zmenšovania našej ekologickej stopy.

Ľudová architektúra je charakteristická svojím prispôsobením sa prostrediu. Nikdy nebojovala s prírodou, ale stala sa jej súčasťou. Architekti sa obzreli späť a navrhli domček, ktorý je rurálny i moderný zároveň. Jednoduchý, priestorovo aj technologicky úsporný dom nadväzuje na historické korene slovenskej ľudovej architektúry. Vzniká „urban–rural“ hybrid, ktorý kombinuje prvky rurálneho staviteľstva so súčasnými priestorovými a estetickými trendmi bývania.

„Dá sa recyklovať typológia, tvaroslovie či dekor slovenskej ľudovej architektúry?“ - Peter Jurkovič

Rekonštrukcia nenápadne reaguje na svoje bezprostredné okolie a otvára bytový dom z vnútra von. Nová biela fasáda domu pôsobí jednoducho a celistvo. Výrazným prvkom fasády sú zavesené oceľové balkóny s veľkorysými rozmermi 2x2 metre tak, aby sa na ne pohodlne zmestil stôl so štyrmi stoličkami. Veľký dôraz je kladený na spoločné priestory domu. Pôvodné kočikárne v prízemí nahradila vybavenosť pre novú komunitu jeho obyvateľov. Kaviareň, fitcentrum, sauna... to všetko prepojené s priestrannou terasou orientovanou do zadného pobytového dvora. Návrh výrazne mení aj dispozície pôvodných bytov. Pomerne veľké spoločné priestory schodísk pridáva k bytom, otvára panelové konštrukcie, čo umožňuje vytvoriť nové,  otvorené dispozície bytov naprieč hĺbkou celého domu.  Dom pôvodne zložený z identických 2-izbových bytov po zmene ponúka pestrú paletu 2-, 3- a 4-izbových bytov. Najvyšší štandard majú dva novo pridané rozľahlé byty umiestnené v strešnej nadstavbe.

„Komplexnou premenou panelového bytového domu v Rimavskej Sobote sme zhmotnili našu vlastnú odpoveď na aktuálnu tému rekonštrukcie panelového bytového fondu (nielen na Slovensku).” - Lukáš Kordík

Areál pôvodných rakúsko-uhorských kasární  z 19. storočia sa podarilo premeniť na nové multižánrové kultúrne centrum. Architektonické riešenie vychádza z maximálneho rešpektovania kvalít existujúceho komplexu. Budovy jasnej organizácie, geometrie, proporcií a konštrukcie, ktoré ohraničujú park so storočnými stromami, boli zrekonštruované a doplnené novými programami a aktivitami. Vstup novej funkcie, programov, aktivít, vstup nových ľudí do pôvodne uzavretého areálu je riešený účelne a civilne, rešpektujúc pôvodné objekty i stromy v parku. Tri hlavné rekonštruované historické objekty sú doplnené o sieť ôsmich nových pavilónov menšej mierky, ktoré vytvárajú novú architektonickú vrstvu a slúžia na expanziu programov a udalostí z „kamenných“ budov do prostredia námestia a parku. Stratégiu lokalizácie nových objektov predurčuje mriežka. Mriežka je odpoveďou na striktnú, geometrickú povahu vojenského komplexu rakúsko-uhorskej armády. Odpoveďou na systém je opäť len systém. Zásahy do vnútorného priestoru sú vedené so snahou maximálne rešpektovať pôvodnú tektoniku, konštrukciu a „systém“. Jedná sa o priestorové „doplnenia“ a priestorové „vybratia“. Pôvodné budovy sú hlavnými figúrami na šachovnici. Majú svoju hodnotu, vážnosť, jednoducho „kaliber“. Nová štruktúra – plejáda „figúr s nižším kalibrom“ – obsadzuje nové pozície. Ich vizuálna prepojenosť, príslušnosť k jednotnému geometrickému systému, až fraktálna spolupodobnosť zabezpečuje jednoznačnosť a identifikovateľnosť vstupu „nového“ v „starom“ prostredí. Celý projekt má silný environmentálny rozmer, najmä čo sa týka využitia alternatívnych zdrojov energie a minimalizovania prevádzkových nákladov, čo by malo prispieť k trvalej udržateľnosti nového kultúrnospoločenského komplexu.

„Je naozaj nutné všetko z minulosti zbúrať? Alebo môže práve revitalizácia pôvodných historických objektov a ich doplnenie o novú architektonickú vrstvu budovať pocit kontinuity a kultúrnej identity našich miest?“ - Irakli Eristavi

Kamenný dom z prelomu 17. a 18. storočia, ktorý patril pernikárovi, neskôr bol obchodom s miešaným tovarom, a potom bankou, sa nachádza v zástavbe liptovskej obce tzv. cieňového typu. V roku 2006 ho získali noví majitelia s úmyslom adaptovať stavbu na rekreačné účely. Keďže jeden zo stavebníkov (mladý pár) je aj architektom, určovali si prestavbu sami majitelia – architekt sa stal investorom vlastnej stavby,  a tak si mohol „užiť“ proces výstavby z oboch strán. Architekt sa rozhodol zachovať čo najviac charakteristických súčastí stavby, a to nielen článkov, ale aj priestorových kvalít. Nová dispozícia v maximálnej možnej miere zachováva danosti priestoru a niektoré doslova podčiarkuje. Všetky zásahy sú však realizované bez stopy rustikálnosti – zamerané na materiál a jeho kvalitu. Murovaná pec, staré okenice, osadenie kovového prekrytia vetráku sú opravené a zakonzervované bez snahy pridávať im „starobylú atmosféru“. Všetky nové časti (dvere, okná) sú navrhnuté tak, aby súzneli s atmosférou domu, ale aby bolo ich zjavné ukotvenie v súčasnosti. Napríklad dvere do kúpeľní v prvom pláne imitujú dedinské jednoduché dvere, ale ich dizajn je jednoznačne súčasný a technicky presný. Nový detail (spoj steny s podlahou, dvere, okná, miesta stretnutí materiálov, zariaďovacie prvky) je doslova pointovaný a postavený na účinky, ktoré prináša jeho nenápadná precíznosť, vychádzajúca z funkčnosti, vyznenia materiálu a stavebných princípov (napríklad zasklenie svetlíkov nad kúpeľňou). Vďaka takémuto prístupu sú podlaha (zrepasované storočné staré dosky aj so svojimi nerovnosťami), stena (vždy viditeľná a hrboľatá, prechádzajúca do jednoduchej dedinskej klenby) oceľová okenica (ponechaná bez rustikalizujúceho náteru) atď. posunuté do vyššej roviny – sú výpoveďou o názore k materiálu, remeslu a tradícií bývania.

„Je možné súčasným spôsobom premyslieť to staré?“ - Martin Kusý ml.

Je to otvorený priestor, ktorý v sebe kombinuje časti starej a novej dispozície, stavia ich vedľa seba, spája ich, dáva im novú funkčnosť. Očistené materiály pôvodných konštrukcií a oživené podlahy kombinuje s jednoduchými funkčnými nábytkami, ktoré definujú jeho novú dispozíciu. Vo svojej podstate je návrh architektov veľmi jednoduchý.

„Tento byt je viac scénou než bytom samým!” - Lukáš Kordík

Pôvodne uzavretý, introvertný, pre bežného človeka neprístupný vojenský komplex sa zmenil na otvorený verejný mestský priestor, skladajúci sa z dvoch vzájomne sa doplňujúcich prostredí – parku a nového námestia.

Celé územie bloku mapuje mriežka, ktorá sa stáva vôdzkou pre lokalizáciu novej vrstvy objektov a programov.  Mriežka determinuje aj členenie jednotlivých plôch v exteriéri. Vrstva nových pavilónovitých stavieb sa uplatňuje v obidvoch prostrediach – na urbánnej ploche i v parku. Formuje novú hladinu komunikácie medzi mini. 

Aktivity generované Kulturparkom vyvolávajú potrebu špecifických sociálnych a spoločenských kontaktov. Na tieto účely slúži urbánna plocha-fórum, ktorá obkolesuje severné a južné priečelia historických objektov. Táto verejná plocha je urbánny protipól parku, je to miesto kolektívnych skúseností, sociálnej interakcie a výmeny. Referenciou pre túto plochu môže byť námestie. Je to miesto, kde sa odohrávajú spoločenské podujatia, produkcie, miesto, kde je možné usporiadať trhy, výstavy a inštalácie pod otvoreným nebom. Urbánna plocha je heterogénnou mnohovrstvovou štruktúrou, spevnené plochy sú doplnené trávnikmi, drevenými viacúčelovými pódiami, fontánou, prvkami drobnej architektúry a mobiliárom. Atypický, na mieru vyvinutý urbánny mobiliár tvorí svojbytnú flexibilnú štruktúru, uplatňujúcu sa na urbánnej ploche i v parku.

„Európske mestá kultúry sa v minulosti poväčšine prezentovali architektúrami. Kasárne Kulturpark znamenajú precedens. Nové námestie a park v bezprostrednej blízkosti historického jadra boli zrejme tým najdôležitejším, čo Košice získali vďaka titulu EHMK 2013.“ - Irakli Eristavi

Okrem týchto šiestich oficiálnych víťazov bola udelená aj Cena verejnosti, ktorú na základe internetového hlasovania na webstránke Hospodárskych novín získalo dielo Cyklomost slobody.

Hlavným zámerom bolo obnoviť historickú cestu, ktorá spájala Schlosshof na rakúskej strane a Devínsku Novú Ves na slovenskej strane až do roku 1945. Architektonické riešenie je výsledkom hľadania efektívneho tvaru, bio-dizajnu a symetrickej úspornej konštrukcie s veľkým rozponom nad riekou 120 m a malým rozponom oceľovej konštrukcie nad inundáciou. Umiestnenie stavby určuje genius loci. Tvar hľadá vnútornú pevnosť geometrickej štruktúry. Minimalistické tvary a harmónia geometrie mosta s jeho akcentom nad riekou sa nachádzajú vo vzácnom prírodnom rámci. Most ponúka promenádu vedenú v úrovni korún stromov lužného lesa, ktorého charakter sa dynamicky mení podľa ročných období . Zrealizovať  lávku  pre peších a cyklistov pri dodržaní slovenských a rakúskych predpisov v chránenom území NATURA 2000, v inundačnom území, ponad hraničný, neregulovaný tok rieky Moravy, na mieste pôvodného barokového mosta určite nebolo jednoduché. No architektom sa podarilo zaujímavým spôsobom spojiť Bratislavu a rakúsky  Schlosshof – najväčší zámocký areál rakúsko-uhorskej monarchie.

„Architektonické riešenie je výsledkom hľadania efektívneho tvaru, bio-dizajnu a symetrickej úspornej konštrukcie s veľkým rozponom nad riekou a malým rozponom nad inundáciou.“ - Milan Beláček

Fotky z galavečera udeľovania CE-ZA-AR 2014 nájdete na FB stránke Trendy Bývania

Zdroj: CE-ZA-AR 2014