https://www.byvanieanehnutelnosti.sk/
https://www.byvanieanehnutelnosti.sk/

STRECHA PRE NOVÉ BÝVANIE V STAROM PODKROVÍ

05.09.2018 │ Aby priestory pod strechou spĺňali nároky na obytné prostredie, musí strešná konštrukcia spĺňať tepelno-technické parametre stanovené pre obvodový plášť budovy, podobne ako je to pri obvodových stenách. Jednoduchý strešný plášť pozostávajúci z krytiny uloženej priamo na konštrukcii krovu už zďaleka nestačí. Jednotlivé vrstvy strešného plášťa musia byť presne nadimenzované a prerátané tak, aby vykazovali dostatočnú tepelnoizolačnú schopnosť a zároveň, aby v nich nedochádzalo ku kondenzácii vodnej pary. Dôležitú úlohu tu zohrávajú aj izolačné fólie, ktorých prvoradou úlohou je zamedziť prenikaniu vody alebo vodnej pary cez konštrukciu strechy. Základom kvalitnej strechy je, pravdaže, stále konštrukcia krovu a strešná krytina.

KROVY V PODKROVÍ

V prípade rekonštrukcie staršej strechy je potrebné v prvom rade posúdiť nosnosť krovu, s ohľadom na jeho pôvodné dimenzovanie a stav materiálu. Ak je cieľom prestavba povaly na obytné podkrovie, treba rátať aj so zvýšeným zaťažením konštrukcie – o váhu izolácie, sadrokartóvých dosiek i samotnej strešnej krytiny. Kvôli osadeniu okien alebo vikierov je obvykle nutné zasahovať aj do samotnej konštrukcie strechy. Všetky tieto faktory často vyžadujú posilnenie krovu, pričom v niektorých prípadoch je efektívnejším riešením úplná výmena krovu. Už aj samotná skutočnosť, že podkrovný priestor má byť prakticky využívaný, zásadne ovplyvňuje voľbu typu krovu. Krov je potrebné riešiť tak, aby jeho jednotlivé konštrukčné prvky výrazne nezasahovali do priestoru a neobmedzovali jeho využiteľnosť. Najčastejšou voľbou je preto ležatá stolica, úsporný hambálkový krov, prípadne manzardová strecha. Minimalizovanie konštrukčných prvkov strechy dnes umožňujú napríklad lepené nosníky, ktoré môžu byť aj ohýbané, alebo náhrada dreveného krovu za kovovú konštrukciu. 

VNÚTORNÉ VRSTVY STREŠNÉHO PLÁŠŤA

Strešný plášť v podkrovných priestoroch sa obvykle rieši ako dvojvrstvový, s odvetrávacou vzduchovou medzerou. Tesne pod strešnou krytinou sa nachádza izolačná fólia, ktorá plní funkciu poistnej hydroizolácie a zároveň zabezpečuje vetrotesnosť. Jej hlavnou úlohou je ochrániť tepelnú izoláciu pred dažďovou vodou. Táto fólia zároveň musí vykazovať vysokú difúznu priepustnosť, aby umožňovala únik vodných pár zvnútra konštrukcie do exteriéru. Medzi krytinou a poistnou hydroizoláciu je malá vzduchová medzera, ktorá je z konštrukčného hľadiska tvorená latovaním, na ktorom je krytina uložená. Slúži na odvetranie strechy a zabraňuje tým kondenzácii vodných pár a prehrievaniu strešnej konštrukcie.

ZATEPLENIE STRECHY MENÍ POVALU NA PODKROVIE

Kľúčovú úlohu v konštrukcii strechy zohráva tepelná izolácia, ktorá môže byť umiestnená na konštrukcii krovu, medzi krokvami alebo pod krokvami. Pri novostavbe je vhodné umiestniť izoláciu nad nosnú konštrukciu krovu. Nie len že sa tým väčší vnútorný priestor a celý drevený krov zostane vizuálne priznaný, ale čo je hlavné, izolácia tak ochráni pred tepelnými výkyvmi aj nosnú konštrukciu a minimalizuje sa riziko vzniku tepelných mostov. Veľmi bežným, i keď nie práve ideálnym riešením je umiestňovanie izolácie medzi krokvy. Nevýhodou tohto riešenia je, že drevené krokvy majú nižšiu tepelnoizolačnú schopnosť, takže vznikajú tepelné mosty. V dôsledku toho môže dochádzať k tepelným stratám a ku kondenzácii vodných pár vo vnútri strešnej konštrukcie, čím sa znehodnocuje tepelná izolácia. Treťou možnosťou je umiestnenie tepelnej izolácie pod krokvy. Nevýhodou tohto riešenia je zmenšenie podkrovného priestoru, na druhej strane však homogénnosť a celistvosť izolácie zamedzuje vzniku tepelných mostov. Možnosťou, ktorá eliminuje nevýhody týchto dvoch spôsobov izolovania strechy je kombinácia tepelnej izolácie umiestnenej medzi krokvami i pod krokvami. Minimálna potrebná hrúbka izolácie – cca 12 cm, ktorá sa rovná výške krokvy, sa tým navýši o ďalších 5 až 10 cm, čím sa dosiahnu ideálne tepelnoizolačné vlastnosti strechy. Dostatočná hrúbka tepelnej izolácie, ktorá by mala podľa výpočtov dosahovať až 22 cm, dokáže výrazne znížiť náklady na kúrenie a zabezpečí stabilnú tepelnú pohodu v podkrovnom priestore v lete i v zime.

IZOLAČNÉ FÓLIE

Hydroizolačná fólia umiestnená priamo pod krytinou sa považuje viac menej za samozrejmosť, pretože chráni vnútorný priestor pred takými zjavnými vplyvmi ako je dážď a vietor. Dôležitou podmienkou pre bezchybné fungovanie strechy je aj použitie parozábrany z vnútornej strany strešnej konštrukcie, ktorá tak uzatvára tepelnú izoláciu medzi dvoma vrstvami fólie. Jej úlohou je zabrániť prenikaniu vodnej pary z vnútorného priestoru do konštrukcie strechy, kde by v dôsledku prudkej zmeny teploty mohlo odchádzať ku kondenzácii vodných pár. K zníženiu tepelných strát môže prispieť použitie fólie s takzvaným tepelným zrkadlom. Ide o parotesnú fóliu s lesklým strieborným povrchom, ktorá odráža tepelné žiarenie späť do vnútorného priestoru.

KRYTINA AKO OCHRANNÝ ŠTÍT

To čo robí strechu strechou je krytina. Pokiaľ ide o rekonštrukciu strechy, je dobré pri výbere strešnej krytiny zohľadňovať charakter stavby, prípadne celkový ráz architektúry v danej lokalite. Rozhodujúce je však praktické hľadisko, ktoré je podmienené aj technickými možnosťami krovu. Hoci z hľadiska odolnosti a celkovej životnosti sú bezkonkurenčné ťažké skladané strešné krytiny ako je pálená škridla či jej modernejšia betónová verzia, pri rekonštrukciách je obvykle výhodnejšie siahnuť po ľahších alternatívach, ktoré krov menej zaťažujú. Ideálnou voľbou sú vláknocementové šablóny alebo kvalitné povlakové krytiny z kvalitného titan-zinkového plechu. V uplynulých rokoch na popularite získali aj imitácie škridly z tvarovaného poplastovaného plechu. Vďaka nízkej cene a ľahkej pokládke si veľkú obľubu získali aj ľahké strešné krytiny na báze bitúmenu. Niektoré typy sú pritom priamo určené na rekonštrukciu starých plechových striech a kladú sa priamo na pôvodnú krytinu. Pri rekonštrukciách starších objektov má svoje opodstatnenie aj využitie prírodných materiálov – pravé drevené šindle, bridlica alebo vodným sklom impregnovaná slama či rákosie. Ich využitie je však podmienené kvalitnou impregnáciou, ktorá chráni materiál nie len pred biologickými vplyvmi a počasím, ale zvyšuje jej odolnosť voči ohňu.

AUTOR: AP
FOTO: ARCHÍV REDAKCIE