ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ - PRIORITA KAŽDEJ NOVOSTAVBY

 Vysoká energetická efektívnosť novostavieb patrí v súčasnosti k najvyšším prioritám pri každej novostavbe. Našťastie, možností ako dosiahnuť prísne kritéria kladené na vlastnosti budov je viacero a nepredstavujú žiadne výrazné obmedzenie pokiaľ ide o vzhľad budovy alebo jej konštrukčné riešenie.

P od pojmom energeticky efektívna stavba sa skrýva hneď niekoľko konceptov, ktoré sa od seba líšia najmä náročnosťou požadovaných stavebnotechnických parametrov. Aby sme mohli dom považovať za energeticky úsporný, nesmie jeho spotreba presahovať 100 kWh/m2 na rok. Za nízkoenergetické domy sa považujú tie, ktorých spotreba nepresahuje 50 kWh/m2 na rok. Pri spotrebe do 15 Wh/m2 na rok hovoríme o pasívnych domoch. Cieľom Európskej únie je stavať po roku 2020 už len energeticky sebestačné domy, tzv. nulové domy, ktoré zo sietí neodoberú viac ako 5k Wh/m2 na rok. Nie je žiadnym tajomstvom, že miera energetickej náročnosti sa priamo úmerne premieta do výšky nákladov na stavbu. O tom, aký energetický štandard chcete dosiahnuť sa preto treba rozhodnúť hneď na začiatku. Tomu sa potom prispôsobuje celý projekt a výpočty spotreby materiálov. Nie je nič horšie, ako meniť rozhodnutia priamo počas stavby. Každá dodatočná zmena smeruje ku kompromisom a v konečnom dôsledku i zbytočným výdavkom.

KONŠTRUKČNÝCH RIEŠENÍ JE VIAC

Energetický štandard je len jedným aspektom, ktorý si treba ujasniť ešte pred začatím kreslenia stavebných výkresov. Pre niekoho môže by rozhodujúca napr. ekologickosť použitých materiálov, ich vplyv na kvalitu vnútornej mikroklímy, akustické vlastnosti či celková životnosť a odolnosť stavby. Faktom je, že koncept nízkoenergetickej či pasívnej stavby sa a priori nespája s určitým stavebným systémom. Je ho možné dosiahnuť prakticky s použitím akýchkoľvek konštrukcií a materiálov. Rozdiel je potom najmä vo inálnej hrúbke konštrukcií, ale i v prácnosti a náročnosti technického prevedenia detailov. To všetko sa premieta do nákladov. Z tohto hľadiska nie sú tradičné murované konštrukcie z pálených tehál práve najideálnejšou voľbou, pretože by vyžadovali príliš veľkú hrúbku múrov. Znamenalo by to nie len neprimerane veľkú spotrebu materiálu, ale tiež značné ukrojenie z obytného priestoru. 

RÝCHLE MONTOVANÉ DOMY

Vo všeobecnosti platí, že čím lepšie tepelnoizolačné vlastnosti má materiál obvodovej steny, tým menšiu hrúbku môže mať stena. Tomu zodpovedajú najmä ľahké montované drevostavby, pri ktorých prakticky celú hrúbku steny tvorí izolačný materiál. K výhodám ľahkých montovaných stavieb je tiež rýchlosť a jednoduchosť stavby a teda nižšie náklady na prácu. Je tu však vyššia náročnosť na precízne prevedenie všetkých konštrukčných detailov tak, aby sa predišlo vzniku tepelných mostov alebo poškodeniu izolačných fólií zabezpečujúcich vodotesnosť a neprievzdušnosť. Niekomu tiež môžu prekážať nižšie akumulačné schopnosti stavby a slabšie akustické vlastnosti.

ODOLNÉ MUROVANÉ DOMY

Pre tých, ktorí chcú zostať verní murovanej klasike, pretože im vyhovuje väčšia pevnosť a životnosť stavby či akumulačné vlastnosti muriva, tiež existuje niekoľko moderných energeticky efektívnych alternatív. Jednou z možností je kombinácia nosnej murovanej steny s izolačnou vrstvou. Dosiahne sa tým optimálny pomer medzi hrúbkou múru a jeho tepelnoizolačnými parametrami. Dodatočné zatepľovanie je však pomerne náročné na čas a prácnosť, čím sa značne navyšuje cena stavby. Zvyšujúce sa nároky na energetickú náročnosť a zároveň veľká obľúbenosť murovaných stavieb preto viedli k vývoju nových murovacích materiálov. Ide obvykle o veľkoformátové tvárnice, ktoré vďaka svojmu materiálovému zloženiu spĺňajú požadované tepelnoizolačné parametre a zároveň zachovávajú primeranú mieru difúznej priepustnosti, ktorá je pre murované stavby typická. Najznámejšie sú napríklad tvárnice z pórobetónu, Neoporu alebo Durisolu (tvárnice z drevoštiepky a polystyrénu). Tvárnice sú tvarovo dokonale presné, vďaka čomu na ich spájanie stačí tenká vrstva lepiacej malty, alebo sa spájajú nasucho, napr. na pero a drážku). Nakoľko takéto tvárnice sú zvyčajne ľahšie a krehkejšie než tradičné tehly, na zvýšenie pevnosti stavby sa často využíva systém tvárnic so strateným debnením, pri ktorom sa do otvorov v tvárniciach vkladá oceľová výstuž a tie sa potom zalejú betónom.

AUTOR: AP
FOTO: ARCHIV REDAKCIE