Zelené Átrium - Aktívny prístup k pasívnemu štandardu

 /  Autor: AM  /  Foto: Miroslav Marko

Naša krajina ešte stále (žiaľ) nie je zvyknutá vnímať aspekt ekologickej výstavby ako nevyhnutnú potrebu. Verejnosť sa však pomaly dostáva do stavu, kedy sa úroveň informácií o nízkoenergetických stavbách zvyšuje a povedomie smeruje k pozitívnejšiemu uhlu pohľadu na túto problematiku. Prvou lastovičkou, ktorá predstavuje ekologickú výstavbu v širšom ponímaní ako len ojedinelé pasívne rodinné domy, je výstavba obytného komplexu Zelené Átrium v Trnave. Oprávnene môžeme tento projekt označiť za prelomový – ašpiruje totiž na certifikáciu LEED (Leadership in Energy & Environmental Design) v jej najprestížnejšej forme – certifikát Platinum. Relizátorom, investorom a architektom v jednej osobe je Miroslav Marko, ktorý si na túto neľahkú výzvu prizval k spolupráci odborníkov zo spoločnosti St. Gobain. Stavbu, ktorej ukončenie je plánované na 2015 sme navštívili osobne a prinášame vám čerstvé informácie o napredovaní stavby aj o tom akú víziu tento projekt prináša.

„Základné 4 piliere udržateľnosti boli pri výstavbe Zeleného Átria definované takto: recyklácia, úspora energií, sociálny aspekt vytvorenia komunity a ekológia.“

Zelené Átrium je vôbec prvou stavbou na Slovensku, ktorá sa dá reálne nazvať udržateľnou a ekologickou. Stavba sleduje 3 aspekty – 1.) stavať v pasívnom štandarde; 2.) certifikovať certifikačnou schémou na najvyššej úrovni 3.) komunitný život – prepojenie generácií, priestorov, záujmov a potrieb v spoločnom komplexe. Autor tejto myšlienky – Miroslav Marko sa v rámci svojej stavebnej spoločnosti dlhodobo venuje nízkonákladovým pasívnym stavbám. Architekt študoval v Kanade filozofiu ekologickej architektúry, čo ho určitým spôsobom tiež nasmerovalo k takejto vízii. Pôvodný zámer z 2008 bol postaviť veľkometrážne byty, no po príchode hospodárskej krízy investor svoje plány prehodnotil a pustil sa do výstavby menších bytov. Vzhľadom na lokalitu (budovy bývalých polygrafických závodov) prvotný plán bol všetko zbúrať a postaviť nanovo. V aktuálnej realizácii jedna časť je novostavba (vyššia 4-poschodová) a druhá časť je prerábka starej budovy polygrafických závodov. Stará časť je členená na 3 sekcie – okraj (byty), stred (obchodný priestor) a na poschodí 2 priestory na voľné využitie - keďže byty sú malometrážne, ľudia budú mať možnosť v týchto priestoroch spoločne tráviť voľný čas (oslavy, športové prenosy..). Obsadenie obchodných priestorov ešte nie je presnejšie špecifikované – zámer je mať v nich fresh market, čerstvé pečivo, kaviareň či knižnicu. Obchodné a spoločné priestory okrem iného slúžia aj na podporu komunitného života podľa autorovho zámeru. Aktuálne je plánovaných 46 bytov, 63 garážových stáni – pri parkovacích miestach sa počíta už aj s elektromobilmi (1-2 stále miesta plus prípravy na ďalšie miesta).

Rekonštruovaná časť bola celá vyčistená, natiahnutý nový obvodový plášť, rozdelená na 2 podlažia a boli urobené medzibytové a bytové priečky. V novej časti sa v tomto čase robí skelet (pozn. red. - v čase nášho rozhovoru – začiatkom júna – bolo vytiahnuté 4.poschodie).

Medzi pozoruhodné okolnosti patrí spôsob recyklácie pri výstavbe a rekonštrukcii. Doslova – čo sa dalo, to sa využilo. Na stavbe bolo vzhľadom na pôvodnú funkciu budovy veľa železa, ktoré sa vytriedilo a znova použilo, takisto staré tehly, ktoré sa našli v podzemných priestoroch. Sutiny sa využili na zásypy. Základné 4 piliere udržateľnosti boli pri výstavbe Zeleného Átria definované takto: recyklácia, úspora energií, sociálny aspekt vytvorenia komunity a ekológia. Pokiaľ sa podarí naplnit očakávania v týchto 4 sférach, je možné docieliť udržateľnosť miesta, energie, materiálu, ale aj vzťahov medzi obyvateľmi).

Najdôležitejším aspektom celého projektu je energeticky pasívny štandard – aspoň čo sa týka absolútnej inovácie na našom realitnom trhu. Poďme si teda ozrejmiť proces certifikácie a čo všetko je potrebné pre to, aby sa stavba stala prvou na Slovensku, ktorá sa môže pýšiť certifikátom LEED Platinum. Certifikácia je momentálne v prípravnej fáze. Čo to znamená? Certifikačná spoločnosť zbiera podklady a uskutočňuje pravidelné stretnutia s cielene zostaveným tímom odborníkov – architekt Miroslav Marko, Vladimír Balent (projektový manažér divízie ISOVER) a zástupca z inštitútu pre energetické pasívne domy.

Certifikačná spoločnosť momentálne robí dynamickú simuláciu ( podľa americkej schémy), čiže prepočet PHPP (The Passive House Planning Package) – či simulácia potvrdzuje, že energetická náročnosť bude taká ako bolo vyrátané. V tejto časti je veľa bodov, ktoré treba prejsť (voda, zatrávňovanie, zeleň a mnohé ďalšie).

Dôležitým krokom je určenie a eliminovanie miest, kde vznikajú tepelné mosty. Tradične sú to balkóny. V starej časti sú vyliate, v novej časti je architektúra strohá (balkóny pomerne netypické) – architekt sa snažil držať moderny z minulosti (30.-te roky 20. storočia).

V prvej fáze sa tepelné mosty určujú len paušálne, neskôr sa znovu prerátajú (je tu celá séria detailov podľa ktorých sú spracované výstupy. V tejto dôležitej oblasti je nadviazaná spolupráca s Technickou univerzitou vo Zvolene. Rôzne merania je nutné veľakrát opakovať aby sa vo finále docielil želaný výsledok (ktorým je stavba v pasívnom štandarde). Celkový úspech takéhoto projektu tkvie v detailoch – základom je odborne a dokonale uskutočnená stavebná činnosť s využitím optimálnych materiálov a technológií. Jednou z týchto technológií je aj praktický blowerdoor test, prostredníctvom ktorého v priebehu stavby aj v jej finále meriame vzduchotesnosť priestoru. Väčšinou sa robí 2-3 krát. V pricnípe ako riešiť vzduchotesnosť - robí sa 3 spôsobmi. Keď je masívna konštrukcia aplikuje sa jemná omietka, keď drevostavby tak sa používa OSB/OSB3 alebo kombináciu OSB – omietka, alebo fólie s variabilným difúznym odporom. Stavební odborníci sa napokon rozhodli v Zelenom Átriu pre protipožiarnu dosku, ktorá má parametre porovnateľné ako veľmi dobrá OSB doska. Boli použité špeciálne elektrokrabice pre pasívne domy.

Materiálovo celý projekt zastrešuje spoločnosť Saint Gobain prostredníctvom svojich divízií, energetickú koncepciu spoločnosť ESM YZAMER a samotnú realizáciu stavebná spoločnosť SMF Marko. Vývoj výstavby projektu budeme sledovať a informovať vás o napredovaní tejto prevratnej vízie.

Zdroj: magazín Trendy Bývanie