NÍZKOENERGETICKÉ DOMY: ÚSPORNÉ A EKOLOGICKÉ BÝVANIE

│Bývanie v rodinnom dome je na Slovensku tradíciou a všetko nasvedčuje tomu, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti. Na rozdiel od minulosti, dnes pri stavbe či renovácii domu viac dbáme na ekológiu a energetickú úspornosť.

Každý, kto plánuje život v rodinnom dome by mal mať na pamäti, že prvotná investícia do kúpy, stavby, či rekonštrukcie domu nie je jediným nákladom, ktorý je s bývaním vo vlastnom dome spojený. Z dlhodobého hľadiska sú dôležité najmä prevádzkové náklady, z čoho najväčšiu položku tvoria pri väčšine terajších domov platby za energie. Avšak nemusí to tak byť! V súčasnosti sú už prepracované a v praxi overené koncepty stavieb, ktoré dokážu energetickú spotrebu domu znížiť prakticky až na nulu. To je možné dosiahnuť správnym konštrukčným riešením stavby v kombinácii so soistikovaným technickým vybavením a inteligentným riadením jednotlivých procesov počas prevádzky budovy. Pravdaže, v porovnaní so štandardnými riešeniami rodinných domov, aké poznáme z minulosti, sú tieto stavby drahšie. Tým sa však netreba nechať odradiť. Každá investícia, ktorá smeruje k zníženiu celkovej energetickej bilancie domu, má svoje opodstatnenie v podobe lacnejšej prevádzky domu.

MINIMALIZOVANIE TEPELNÝCH STRÁT 

Prvým a základným krokom je minimalizovanie tepelných strát domu. Najmenej stojí rozhodnutie pre jednoduchý kompaktný tvar domu, pri ktorom sa minimalizuje plocha obvodového plášťa a zároveň sa zmenšuje počet kritických miest, kde by mohli vzniknúť tepelné mosty. Ďalšie zamedzenie tepelných strát cez steny a strechu je potom už vecou kvalitnej tepelnej izolácie. Na tomto mieste je dôležité povedať, že požadované tepelno-technické parametre je možné dosiahnuť pri akomkoľvek type konštrukcie a materiálovom zložení: drevostavby – montované alebo masívne, murované stavby – z tehál, pórobetónu či iných typov tvárnic, stavby so strateným debnením, ale i ekologické stavby z nepálenej hliny či slamy. V závislosti od izolačných schopností týchto materiálov sa potom líši iba hrúbka konštrukcie. Nízkoenergetický štandard je možné dosiahnuť aj pri renovácii staršieho domu zateplením fasády a strechy, výmenou okien a následne renováciou vykurovania.

PASÍVNE ZISKY

Jedným zo spôsobov, ako jednoducho a efektívne zvýšiť energetickú sebestačnosť domu je pasívne využívanie slnečnej energie, ktorá dopadá na povrch budovy. Zvýšenie tepelných ziskov je možné dosiahnuť použitím tmavšej farby južnej fasády a umiestnením najväčších presklených plôch na južnú stranu domu. V ideálnom prípade by malo ísť o predsadenú presklenú plochu – akúsi zimnú záhradu. Pre maximalizovanie pasívnych solárnych ziskov je možné túto sklenenú plochu mierne nakloniť cca o 15° tak, aby slnečné lúče počas zimných mesiacov dopadali na sklo čo najkolmejšie. Pasívne využívanie slnečnej energie má význam najmä v zimných mesiacoch a v prechodnom období, no v lete môže byť, naopak, na príťaž. Z toho dôvodu sú neoddeliteľnou súčasťou nízkoenergetického domu aj vonkajšie tieniace prvky. Na južnej strane by to mali byť najmä prístrešky a horizontálne lamelové slnolamy, ktoré chránia pred poludňajším letným slnkom, ale aj vonkajšie žalúzie na oknách na všetkých svetových stranách. Tieto prvky dokážu rovnako efektívne zamedziť prehrievaniu v lete, ako únikom tepla v zime.

TECHNICKÉ VYBAVENIE

Nízkoenergetický dom sa nezaobíde bez vyspelého technického vybavenia. Okrem vykurovania, ktoré je – hoci v menšej miere, ale predsa len potrebné, sú tu najmä nároky na vyspelé kontrolné a regulačné systémy. Tie s pomocou senzorov vyhodnotia a riadia procesy vykurovacieho a ventilačného systému a v ideálnom prípade majú pod kontrolou aj tieniace prvky. Jedným zo spôsobom ako neplytvať už vyprodukovaným teplom je využívanie rekuperačného ventilačného systému. V praxi to znamená, že prívod čerstvého vzduchu nie je zabezpečovaný prirodzene – cez okná, ale cez ventiláciu, ktorá vo výmenníku predhrieva čerstvý vzduch teplom z odvádzaného vzduchu. Čím nižšie sú tepelné straty domu, tým menej tepla postačuje na dosiahnutie tepelnej pohody. To umožňuje efektívne využívanie najmodernejších vykurovacích technológií, ktoré pracujú v nízkoteplotnom režime (do 55°C), ako sú kondenzačné plynové kotly, ale najmä zariadenia využívajúce obnoviteľné prírodné zdroje – tepelné čerpadlá a solárne systémy.

Práve do alternatívnych zdrojov energie sa vkladá veľká nádej do budúcnosti, nakoľko zabezpečujú nie len energetickú nezávislosť, ale zároveň šetria životné prostredie. Klasikou je využívanie solárnych kolektorov na ohrev úžitkovej teplej vody. Čoraz väčšiu pozornosť si však získavajú aj tepelné čerpadlá, ktoré dokážu vyprodukovať 2,5 až 6-krát viac energie, než spotrebujú na svoju prevádzku. Okrem vykurovania a prípravy teplej úžitkovej vody, v lete – pri prepnutí na spätný chod, poslúžia aj na ochladzovanie interiéru.