NÁVRHÁRKA S VÁŠŇOU PRE FOLKLÓR

 Prechádza zo súčasnosti do minulosti a tradičné posúva do prítomnosti. Návrhárka Ľubica Poncik čerpá z ľudových prvkov, ktorým pomocou moderných technológií vtláča originálny súčasný ráz. Kráľovské textílie zdobí háčkovanými a vyšívanými prvkami, výsledkom čoho sú nádherné modely šiat s jemným leskom a reprezentatívnym charakterom. Talent pretavuje aj do výroby originálnych šperkov, ktoré si obľúbili mnohé slovenské i zahraničné osobnosti. Tie rady využívajú aj návrhárkin styling, pri ktorom kombinuje bežne dostupné kúsky s dizajnérskymi „úlovkami“.

Aké prvky folklóru možno najčastejšie nájsť pri vašich výrobkoch?

Na odevy atypických strihov aplikujem formou potlače tradičné historické alebo ľudové motívy s iluzívnym účinkom. Hlavne typy plnej a plastickej výšivky. Používam taktiež tradičné textilné techniky ako háčkovanie, paličkovanie, pletenie a vyšívanie. Vyberám si určité motívy. Pri poslednej kolekcii to bol motív srdca a téma lásky. Tieto motívy sú často zoštylizované, symbolicky zašifrované v textíliách, čo si bežne človek neuvedomuje. Dôležitá je história, príbeh, ktorý je celý za tým.

Popri odevnom návrhárstve vyrábate aj šperky. Kolekcia šperkov vždy tematicky nadväzuje na kolekciu odevov?

Niekoľko rokov aktívne spolupracujem s kamarátkou šperkárkou Hany Horbanovou Kašičkovou, s ktorou tvoríme pod spoločnou značkou lubi_ hany. Výsledkom našej spolupráce je rad nositeľných šperkov pod názvom “LOOP“ komponovaných z tvarovo jednoduchých háčkovaných a kovových prvkov. Celá tvorba je inšpirovaná tradičnou textilnou technikou - írskou čipkou. Írska čipka sa pomerne často objavuje aj na mojich odevných kolekciách a doplnkoch. Isté prelínanie tu môžeme nachádzať. Avšak pri tvorbe strieborných šperkov s textilom sa s kolegyňou uberáme skôr ku štylizácii. Veľakrát sú to drobné šperky v jednoduchých tvaroch určené na bežné každodenné nosenie.

Spája vašu tvorbu nejaký spoločný motív alebo je každý kúsok niečím špeciický?

Pri kolekciách si vyberám detail - prvok, ktorý sa viackrát opakuje. Dôležitý je ľudový „feeling” v modernom prevedení. Snažím sa do mojich kolekcií zakomponovať aj ručnú tvorbu. Nie je to len o čerpaní z ľudového a jeho následného prenosu modernými technológiami, ale aj opačne. Používam staré technológie ako je háčkovanie, vyšívanie a posúvam ich do súčasnej podoby. Celé je to obojsmerné. Prechádzam z jednej strany na druhú. Z minulosti prechádzam aj do súčasnosti a naopak.

Kde hľadáte inšpiráciu a po akých odevoch najradšej siahate?

Čerpám nielen z vidieckeho, ale aj z mestského prostredia. Často navštevujem archívy, depozitáre. Pravidelne chodievam do Slovenského národného múzea v Martine a do depozitárov ÚĽUV-u v Stupave. Sústreďujem sa na detaily, zdobenie krojov, doplnky ako sú honosné party, taktiež aj na samotný strih jednotlivých krojových častí (zástere, lajblíky, košielky…). Je veľmi zaujímavé, koľko hodnotných vecí máme v múzeách a galériách. Samozrejme nesmú chýbať súkromné zbierky a staré publikácie.

AUTOR: PG
FOTO: PETER KOŠÚT, PETRA BOŠANSKÁ, ĽUBICA PONCIK, SAŠA BORSÍKOVÁ, LENKA GEISBACHEROVÁ