ENERGETICKÁ TRIEDA DOMU AKO DETERMINANT EKOLOGICKÉHO BÝVANIA

03.08.2018 │ Aktuálne legislatívne prostredie v stavebníctve stanovuje vydanie stavebného povolenia len stavbám spĺňajúcim štandardy ultranízkoeneretického domu. Dom musí byť preto navrhnutý tak, aby spĺňal minimálne kritéria na energetickú hospodárnosť budovy. Prepočet a zaradenie domu do energetickej triedy A1 ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré v konečnom dôsledku určia jeho podobu od tvaru, konštrukcie, zateplenia, nadimenzovaní sklenených plôch a obvodových stien.

Pri prvotnom rozhodovaní a návrhu stavby v súčasnosti nerozhoduje stavebno-technická vlastnosť konštrukcie, ekologickosť stavby či jej cenová náročnosť. Projekčný a koncepčný návrh budovy vychádza zo stanovenia a určenia budúcej energetickej triedy objektu. Snažiť sa preto už takmer hotový projekt pri konečných úpravách doladiť tak, aby spĺňal normy nie je cesta k efektívnemu stavebníctvu. Výsledkom bude síce skolaudovaná stavba, ale absolútne neefektívna a zbytočne predražená. Energetická certifikácia budov a sprísňovanie normových požiadaviek nie je len legislatívnym experimentom alebo snahou „zelených“ nadšencov o presadenie svojich ideálov. Znižovaním spotreby energie v budovách prejavujeme vedomie o obmedzenosti zdrojov a environmentálnych dôsledkoch ich čerpania. Myšlienka energetickej hospodárnosti tiež zvyšuje kvalitu vnútorného prostredia domácnosti a výrazne znižuje náklady na jej prevádzku, preto ak túžime po skutočne „smart eco“ bývaní, hľadanie optimálneho architektonického, konštrukčného a technologického konceptu v spolupráci s príslušnými odborníkmi už od prvých skíc, vám umožní zrealizovať skutočne inteligentný projekt nového bývania. Ide o win-win stratégiu, ktorá prináša výhody rovnako pre užívateľa ako aj okolité prostredie. Dodatočné riešenie energetických otázok bývania je len mechanickým napĺňaním požiadaviek, ktorých dikcia nás zatiaľ výrazne netlačí do výstavby zelenej architektúry, no možno ekonomicky výhodné a zdravé bývanie nás o tom dostatočne presvedčí.

PRINCÍPY ULTRANÍZKOENERGETICKÉHO DOMU

Kým do konca roka 2015 postačovalo, aby stavby spĺňali požiadavky pre triedu B1, od 1.1. 2016 musia podľa globálneho ukazovateľa dosahovať parametre triedy A1. Čo ovplyvňuje energetické vlastnosti budovy a čo musí obsahovať, aby bola certifikovaná ako ultranízkoenergetická? Aktuálne predpisy definujúce stavbu domu vychádzajú z množstva energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s užívaním budovy. Realizácia stavby v ultranízkoenergetickom štandarde kladie preto dôraz na správnu orientáciu na svetové strany a z toho vyplývajúce osadenie presklených plôch na juh pre čo najväčšie solárne zisky a zabezpečenie ich dostatočného tienenia zabraňujúcemu prehrievaniu budovy. Dosiahnutie požadovanej energetickej triedy A1 je len veľmi ťažko možné bez použitia rekuperačnej jednotky, ktorá vymieňa vzduch v interiéri bez potreby otvárania okien, čím neustále zaisťuje prílev čerstvého vzduchu bez tepelných strát a prievanu. Na vytvorení optimálnej vnútornej klímy a tepelnej pohody sa spolu s rekuperáciou podieľa aj tepelný izolant objektu. Pri požiadavke na stavbu s čo najnižšou energetickou bilanciou je preto obzvlášť dôležité dbať na vysokú vzduchotesnosť stien, okien a strechy. Pri návrhu musia byť splnené vysoké nároky na kvalitu tepelnoizolačného obalu, ktorý súčasne prináša príjemnú tepelnú pohodu do interiéru počas celého roka.

MATERIÁLY SÚČASNOSTI

Nízke tepelné straty možno dosiahnuť nielen pomocou kvalitných tepelnoizolačných vlastností jednotlivých stavebných konštrukcií, ale tiež ich sofistikovaným materiálovým riešením. Pre ktorý sa rozhodnúť?

RADÍ ING. ARCH. MARIÁN RUSNÁK
Na Slovensku sú najčastejšie používanými materiálmi pre nosnú konštrukciu keramická tehla a pórobetónové murivo. Celková cena za murovací materiál je pri stavbe malým zlomkom celkových nákladov, preto výber materiálu, z ktorého bude stavba primárne realizovaná, ovplyvňujú najmä vlastnosti jednotlivých materiálov a teda individuálne nároky na konečné technické parametre konštrukčného systému. Kým pórobetónové tvárnice majú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti, vyznačujú sa vzduchotesnosťou a poskytujú jednoduchú manipuláciu pri práci, keramická tehla vykazuje vyššiu akumulačnú schopnosť, vyššiu pevnosť, nezameniteľné akustické a izolačné ukazovatele a charakterizuje ju malá vzlínavosť. Pre zvýšenie tepelnoizolačnej vlastnosti tehly výrobcovia keramických tvaroviek navyše vkladajú do ich otvorov polystyrén alebo minerálnu vatu, čím objekt nie je nutné dodatočne zatepliť. Väčšina rodinných domov je realizovaných z tvaroviek bez vloženej tepelnej izolácie, čím si stavba vyžaduje dodatočné zateplenie, ktoré by malo komplementárne podporovať nízkoenergetický charakter stavby. Je nutné však prihliadať na fakt, že dodatočným zateplením stavby sa tepelnoizolačný dôraz presunie na vonkajšie zateplenie, preto danosti jednotlivých stavebných systémov nie sú už z hľadiska energetickej bilancie stavby zásadné a určujúce.

Keďže princípy ultranízkoenergetických stavieb spočívajú vo využívaní pasívnych energetických ziskov a správnom nadimenzovaní technických zariadení zabezpečujúcich kvalitné vnútorné prostredie, v prípade vykurovania či ohrevu teplej úžitkovej vody sa odporúča zaviesť systémy s vysokou energetickou efektívnosťou a zabezpečiť využitie obnoviteľných zdrojov energie ako sú tepelné čerpadlá, solárne kolektory či fotovoltika. V súčasnosti na Slovensku prebieha projekt Zelená domácnostiam sledujúci práve finančnú podporu zavedenia OZE v domácnostiach. Pri efektívnej výstavbe treba veľkú pozornosť obzvlášť venovať vzniku tepelných mostov. Bez ich minimalizácie a redukcie netesností v obalových konštrukciách budova ultranízkoenergetický charakter nezíska. Zamerajte sa preto na detaily ako je kontakt budovy s podložím a stret základov s terénom a nadzemnou časťou budovy. Citlivým miestom sú tiež výplne otvorov a spôsob kotvenia zatepľovacieho materiálu.

AKÝ JE ĎALŠÍ VÝVOJ?

Od roku 2020 nás v rámci energetických noriem výstavby budov čaká ďalšie sprísnenie. Povinné budú stavby s nulovou spotrebou energie a teda objekty s vysokou energetickou hospodárnosťou, pri ktorej sa takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takejto budovy dosiahne efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere sa zabezpečí energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti. Ak v najbližších rokoch plánujete výstavbu rodinného domu, pri jeho navrhovaní sa riaďte zásadami a kritériami určujúcimi vlastnosti nulovej pasívnej stavby, ktorá ponúka ideálny spôsob naplnenia súčasných nárokov na bývanie.

AUTOR: PG
FOTO: Archív redakcie