https://www.byvanieanehnutelnosti.sk/
https://www.byvanieanehnutelnosti.sk/

5 ZÁSAD K VYTVORENIU NÍZKOENERGETICKÉHO MUROVANÉHO DOMU

 Priority úsporného a zdravého bývania prirodzene spĺňa výstavba energeticky efektívneho domu. Jedným z množstva rozhodnutí na ceste k jeho realizácii je predovšetkým výber vhodného stavebného systému. Cesta k úsporám však nemusí viesť cez realizáciu drevostavby alebo montovaného domu. Dom v nízkoenergetickom štandarde získate aj tradičnou technológiou murovania, ktorá je vďaka pokročilému vývoju už natoľko sofistikovaná, že spĺňa aj tie najnáročnejšie podmienky nízkoenergetickej stavby. Dom na báze tehly je súhrnom výhod, ktorých predpokladom sú jedinečné vlastnosti tohto tisícročiami overeného materiálu z architektonického i technického hľadiska zodpovedajúceho štandardom budúcnosti. Poskytuje vysokú kvalitu bývania spojenú so zárukou dlhodobej životnosti a trvalej hodnoty.

Aby váš dom spĺňal potrebné parametre a zabezpečil vám dostatočné pohodlie a komfort bývania typický pre nízkoenergetické stavby, je potrebné dodržať určité zásady nevyhnutné pre jeho efektívnu výstavbu. Vyžaduje si komplexný prístup a zohľadnenie niekoľko dôležitých faktorov.

1 KLIMATICKÉ PODMIENKY

Iba vhodný stavebný materiál a moderné technológie zo žiadneho domu energetický nespravia. Energetickú efektívnosť stavby docielite výberom správnej lokality a vhodným umiestnením domu na pozemku. Nevhodná orientácia domu alebo jeho zatienenie dokáže byť neprekonateľnou prekážkou pri dosahovaní pasívneho štandardu a môže tiež spôsobiť neprimerané investičné náklady. Inak preto treba pristupovať k výstavbe v severných lokalitách s menším počtom slnečných dní a nižšími vonkajšími teplotami a inak v južnej časti krajiny, kde možno počítať s výraznými pasívnymi slnečnými ziskami. Nepriaznivým podmienkam sa dokážete vyhnúť objektívnym vyhodnotením poveternostných a okolitých vplyvov vybraných miest, ktorými by nemali byť exponované hrebene kopca či rovinaté plošiny vystavené vetru. Vhodné nie sú tiež pozemky v údoliach, kde dochádza vplyvom klesania studeného vzduchu do nižších polôh ku akumulovaniu chladu. Napriek tomu si vyberajte nižšie situované polohy, pretože každých 100 metrov nad morom sa znižuje teplota o 0,5 až 0,8 °C. 

2 ORIENTÁCIA

Energetická bilancia domu sa dá výrazne ovplyvniť aj jeho vhodným osadením na konkrétnom pozemku, pretože správnou orientáciou na svetové strany dosiahnete kvalitné dispozičné riešenie objektu zohľadňujúce biorytmus vášho tela. Veď nie je nič krajšie ako sa zobúdzať s rannými slnečnými lúčmi a zvyšok dňa tráviť v slnkom zaliatych miestnostiach, ktoré tak majú dostatok prirodzeného svetla a celkovo pôsobia útulnejšie. Obytné priestory je preto vhodné orientovať na juh, juhovýchod a juhozápad , aby sa v nich využilo čo najviac tepla zo slnečných lúčov, či už priamym svetlom cez transparentné materiály alebo akumuláciou v konštrukciách. Obslužné priestory je vhodné zas orientovať na sever a zabezpečiť tak prirodzenú bariéru proti chladu v obytnej časti. Výbornou lokalitou pre váš dom je preto južný svah, ktorý umožňuje domu profitovať zo solárnych ziskov. Takéto využívanie slnečnej energie so sebou prináša značný pokles energie potrebnej na vykurovanie. Hoci zasadenie domu do svahovitého terénu je finančne náročnejšie, svah eliminuje teplotné a poveternostné nedostatky hrebeňa a údolia a v konečnom dôsledku sa môžete tešiť so zaujímavej architektonickej realizácie vášho domu.

3 FAKTOR TVARU

Hoci estetické stvárnenie domu závisí od vášho individuálneho vkusu, z hľadiska posudzovania energetickej náročnosti domu zohráva jeho tvar dôležitú úlohu. Je definovaný ako podiel ochladzovaných plôch domu k obstavanému priestoru, čo znamená, že nízkoenergetický dom by mal mať vzhľadom na svoj celkový objem podľa možností minimum vonkajších plôch, pretože s rastúcim počtom obalových konštrukcií sa zvyšuje aj spotreba energie na vykurovanie, a to aj napriek rovnakému stavebnému riešeniu a izolačnému štandardu. Čiže čím je tvar vášho domu jednoduchší, tým je menšia plocha obvodových konštrukcií, ktoré sú ochladzované a tým aj menšia energia potrebná na vyrovnanie tepelných strát. Zalomenia fasády, balkóny, ankiere, vikiere, vežičky, niky a iné komplikované tvary možno pôsobia efektne, no na druhej strane prispievajú k zvyšovaniu energetických strát a zbytočne stavbu predražujú. Charakter a tvar pozemku vám niekedy nedovoľuje zvoliť stopercentnú kompaktnú formu domu, no medzi najideálnejšie riešenia s dostatočným využiteľným vnútorným priestorom patrí kompaktný poschodový dom (kocka), kompaktný prízemný (bungalov) a prízemný dom v tvare L. Navzájom sa odlišujú len tvarom a podlažnosťou, no pri bežnej konštrukcii spĺňajú požadované nízkoenergetické štandardy.

RADA ODBORNÍKA 
Ing. arch. Soňa Korcová

V tejto súvislosti je vhodným riešením tiež tzv. Sokratovský dom, ktorého koncept pochádza od starogréckeho učenca Sokrata a vychádza zo snahy zabezpečiť vnútornému prostrediu domu optimálnu tepelnú pohodu. Tvarové riešenie domu je podriadené geometrii slnečných lúčov, čo v lete zabezpečuje ochranu interiéru pred priamym slnečným žiarením, zatiaľ čo v zime umožňuje maximálne vnikanie slnečných lúčov do vnútra a znížiť tak výdavky na vykurovanie až o jednu tretinu.

 

4 VÝBER ZÁKLADOV

Štartovacím krokom k vysnívanému bývaniu je návrh optimálnych základových konštrukcií, ktorých úlohou je rovnomerné rozloženie a prenesenie zaťaženia konštrukcie budovy do podložia. Základy sa obyčajne vytvárajú z monolitického betónu uloženého do debnenia. Vo všeobecnosti platí, že základová škára, teda rozhranie spodnej časti základu a podkladového štrku by mala byť v nezamŕzajúcej hĺbke, a to 80 až 120 cm. Kým pri drevostavbách zvyčajne postačuje len základová doska, murované konštrukcie sa spravidla zakladajú aj na základových pásoch. Pri tomto spôsobe zakladania je nevyhnutné založiť prvý zakladací rad murovacieho materiálu tak, aby sa eliminoval tepelný most pri päte muriva. Potom nasleduje nevyhnutná izolácia podlahy podlahovým polystyrénom s minimálnou hrúbkou 250 mm. Podsypom základových pásov býva väčšinou vhodná frakcia horniny slúžiaca ako drenáž. Modernou metódou zakladania murovaného domu je však jeho zakladanie na penoskle. Ide o výborný tepelnoizolačný materiál vyrobený zo stopercentne recyklovaného skla, ktorý plní zároveň úlohu drenáže. Aby do penového skla neprenikli nečistoty a nezhoršili tepelnoizolačné vlastnosti celého objektu, výkopová jama sa musí obaliť geotextíliou. V tomto prípade sa však už nepoužívajú základové pásy, ale len základová doska, ktorá je hrubšia (25-30 cm) ako doska na pásoch a tiež viac vystužená.

5 VÝBER MUROVACIEHO MATERIÁLU

Murovaný dom sa stal synonymom masívnej stavby a symbolom bývania pre niekoľko generácií. Tento jedinečný status získal vďaka výstavbe z kusových murovacích prvkov minerálneho pôvodu, ktoré patria k najpoužívanejším stavebným materiálom na Slovensku. Popularitu si udržujú pre svoje výnimočné vlastnosti (tvárnosť, pevnosť a odolnosť), ako aj neobmedzený výskyt ich základných surovín (piesok, štrk, hlina, íl) v našich klimatických podmienkach. Okrem tradičnej pálenej i nepálenej tehly sú na trhu minerálne stavebné materiály s pórovitou štruktúrou či na báze cementu. Sortiment je naozaj široký, no z materiálového hľadiska ich môžeme rozdeliť do dvoch skupín, a to na tehliarske tvarovky z pálenej hliny a pórobetónové tvárnice z autoklávovaného pórobetónu. Sú to najrozšírenejšie murovacie materiály, ktoré dominujú v rebríčku obľúbenosti. Niektoré z nich si vyžadujú dodatočné zateplenie, no mnohé už majú tepelnú izoláciu integrovanú v samotných murovacích prvkoch, čo vám výrazne uľahčí výstavbu a tiež zníži finančné náklady.

RADA ODBORNÍKA 
Ing. arch. Soňa Korcová

„Jediný správny” materiál na stavbu obvodových stien podľa môjho názoru neexistuje. Materiály s dobrou tepelnou izoláciou ako EPS, minerálna vlna, PUR/PIR izolácie majú malú akumulačnú schopnosť a naopak tehly, betón či pórobetón sú relatívne slabé izolanty, ale o to lepšie naakumulujú tepelnú energiu alebo ju dlhšie spotrebovávajú. Z toho vyplýva, že dom z ľahkých izolačných materiálov rýchlo vykúrime, ale aj rýchlo vychladne. Naopak, dom z ťažších akumulačných materiálov sa dlhšie zohrieva ale aj dlhšie chladne. Napríklad akumulácia tehly poskytuje v zime veľké výhody v tom, že pri vetraní steny rýchlo nevychladnú. Tepelná izolácia z vonkajšej strany ako polystyrén alebo minerálna vlna dostatočne ochráni steny pred prechladením.

AUTOR: PG
FOTO: ARCHÍV FIRIEM A REDAKCIE